Spôsoby vymáhania pohľadávok

Každý veriteľ si môže zvoliť taký spôsob na vymáhanie dlžnej čiastky, aký mu najviac vyhovuje. V každom prípade ale musí byť takýto spôsob legálny a jeho vykonávanie musí byť v súladu s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky.

Jedným zo spôsobov je vymáhanie pohľadávky prostredníctvom upomienok od samotného veriteľa. Ten sa snaží, aby dlžník zaplatil a verí, že v prípade napomínania si túto svoju povinnosť splní. Tento spôsob však nie je natoľko efektívny, ako si niektorí veritelia myslia. Predsa len dlžníci tiež poznajú svoje práva a vedia, že sa im týmto spôsobom (pokiaľ ide len o upomienky) nemôže nič stať. Na svoje povinnosti akosi zabúdajú.

Asi najčastejším spôsobom, ktorý veritelia praktizujú, je podanie žaloby na zaplatenie konkrétnej dlžnej čiastky. Súd vydá platobný rozkaz a po nadobudnutí právnej moci je spravidla do troch dní dlžník povinný uhradiť dlžnú čiastku, súdny poplatok a náklady konania, ktoré žalobcovi vznikli. V dnešnej dobe sa stretávame s tým, že si veriteľ najme právnika alebo advokátsku kanceláriu, ktorá ho v tejto veci zastupuje a práve rieši tieto súdne veci. V takomto prípade potom musí dlžník zaplatiť aj náklady advokátskej kancelárie podľa platných cenníkov.

V prípade, že dlžník nezaplatí po vydaní platobného rozkazu alebo rozsudku pre uznanie, môže veriteľ pristúpiť k ďalšiemu kroku, ktorý opäť dlžníka stojí peniaze navyše a tým je exekučné konanie. Platobný rozkaz alebo rozsudok pre uznanie totiž slúži ako exekučný titul, na základe ktorého je možné vydať uznesenie o nariadení exekúcie. V tomto prípade musí dlžník uhradiť navyše ešte náklady exekútora a ďalšie náklady advokátskej kancelárie opäť podľa cenníku.

Samozrejme, že môže veriteľ zvoliť aj iný spôsob vymáhania. Napríklad si najme súkromnú firmu, ktorá sa zaoberá touto problematikou. Je však nutné dbať na to, aby takáto spoločnosť bola renomovaná a neuchyľovala sa k nezákonným praktikám.

Niekedy dochádza aj k tomu, že veritelia radšej pohľadávku predajú, pretože sa im to vyplatí viacej, než niekoľko rokov čakať na zaplatenie od dlžníka. V danom okamihu dostanú napríklad 40% finančných prostriedkov z dlhu, ale ak si to vie veriteľ spočítať, môže zistiť, že je to pre neho stále výhodnejšie, než vyčkávať úhradu od dlžníka, ktorej sa niekedy vlastne ani nemusí dočkať.