Finančná náročnosť vymáhania pohľadávky
Akékoľvek vymáhanie dlžnej pohľadávky nie je záležitosťou, pri ktorej by veriteľ nemusel zo začiatku investovať potrebné peniaze. V niektorých prípadoch nemusí ísť o malú čiastku, ale môže pokrývať aj polovicu dlhu, v ďalších prípadoch môže veriteľ obetovať pár desiatok alebo stoviek Eur.
Finančná nákladnosť býva zvyčajne vyššia v prípade vymáhania pohľadávky súkromnou firmou, ktorá požaduje ako odmenu určité percento z vymáhanej čiastky. Je dôležité, aby si veriteľ vedel spočítať, či sa mu takáto investícia vôbec vyplatí. Je vhodné, aby veriteľ získal minimálne 60 % z celkového dlhu a to aj po odčítaní odmeny súkromnej spoločnosti za poskytnuté služby.
Lepším a lacnejším variantom je zadať vymáhanie dlžnej čiastky konkrétnemu exekútorovi. Pretože je exekútor v podstate z polovice štátnou inštitúciou, majú dlžníci z exekučného konania strach a v niektorých prípadoch dôjde aj k rýchlej úhrade dlžnej čiastky. Dlžníci, v exekučnom konaní povinní, sa boja samozrejme zabavenia majetku, ale snáď väčší strach väčšinou mávajú z hanby u susedov.
Exekučné konanie samotné nestojí veriteľa, teraz oprávneného, väčšinou ani korunu. Náklady na exekúciu a odmenu spravidla požaduje exekútorský úrad po povinnom, ktorému sa takto zvýši veľakrát zbytočne, dlžná čiastka o ďalšiu finančnú časť. Niektorí exekútori však spisujú dohody s veriteľmi o zaplatení určitej čiastky, ale nie sú to nijako vysoké sumy.
V každom prípade, vždy musí veriteľ zaplatiť pri podaní žaloby súdny poplatok, ktorý sa mu poprípade vráti, pokiaľ bola dlžná čiastka zaplatená skôr, než v konaní prebehlo pojednávanie. Väčšinou súd vydá platobný rozkaz, ktorý potom práve slúži ako exekučný titul, na základe ktorého môže byť vôbec podaný návrh na nariadenie exekučného konania a poverenie určitého exekútora na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Ťažko spočítateľný náklad je vymáhanie dlžných čiastok takzvane „na vlastnú päsť“. V niektorých prípadoch môže stáť aj viac, než je možné uniesť, pretože v tomto prípade veriteľ verí na zázraky, že dlžník po jeho telefonátoch, návštevách alebo mailoch konečne zaplatí. Väčšinou to skončí aj tak tým, že veriteľ sa buď vzdá alebo vymáhanie postúpi kvalifikovanejším inštitúciám, čo je v dnešnej dobe rozumnejšie.