Podklady pre vymáhanie pohľadávky

Pokiaľ veriteľ plánuje dlžnú pohľadávku vymáhať súdnou cestou alebo spôsobom vymáhania prostredníctvom súkromných špecializovaných firiem, musí si dopredu pripraviť všetky podklady, ktoré sú pre vymáhanie takýchto pohľadávok potrebné.

Veľmi dôležitou sa javí príprava na vymáhanie. Je nutné vziať si všetky doklady, ktoré s prípadom súvisia a porovnať ich prípadnú dôkaznú silu. Určite musí veriteľ predložiť na základe čoho vôbec chce finančné prostriedky zaplatiť. V tomto prípade ide napríklad o faktúru, zmenku alebo kúpnu zmluvu. Ak bol alebo je uzavretý medzi veriteľom a dlžníkom zmluvný vzťah, musí byť predložená zmluva, ktorá tento právny vzťah doloží. V niektorých prípadoch nemusí byť podľa zákona zmluvný vzťah uzatvorený písomne, ale pred súdom je potom ťažko preukázateľné, že dlžník má skutočne zaplatiť a súdne konania sú zdĺhavé a nemusia viesť k úspechu žalujúcej strany.

Ďalším výhodným listinným dôkazom sú upomienky. V niektorých prípadoch je presne stanovené, že sa musí dlžník napomenúť, v iných záleží na rozhodnutí veriteľa. Napriek tomu v prípade ich existencie je vhodné mať doklad buď o odoslaní alebo o doručení upomienky dlžníkovi, v prípade súdneho konania žalovanému.

Najvýhodnejšie je však mať potvrdenie, že dlžník s dlhom súhlasí a uznáva ho. V prípade existencie tohto dokumentu, je iba veľmi ťažké tvrdiť opak. Na listine, na ktorej dlžník uznáva dlh, musí byť v každom prípade jeho podpis, presná čiastka a väčšinou sa tu objavuje navrhnutý spôsob riešenia. Súčasťou uznania býva aj spísaný splátkový kalendár, s ktorým súhlasí veriteľ a pod týmto riešením je pripojený jeho podpis.

Dôležité je pred podaním žaloby skontrolovať, či sú na zmluvách oba podpisy, teda ako veriteľa, tak i dlžníka. Vzhľadom k tomu, že je zmluva v týchto prípadoch väčšinou bilaterálny (dvojstranný) právny vzťah nie je možné mať ju podpísanú iba jednou stranou.

Pri podávaní žaloby je dobré najskôr súdu poskytnúť tieto podklady v kópiách, stačí obyčajných. Súd v prípade nejasností má totiž možnosť si originály vyžiadať a žalobca je povinný ich poskytnúť do lehoty, ktorú konkrétny súd vo výzve uvedie. Zvyčajne sú dostačujúce čitateľné kópie listinných dôkazov.

Veriteľ môže podať žalobu na súd v prípade akejkoľvek dlžnej čiastky. Nezáleží na jej výške, výhodnosť si musí veriteľ vypočítať sám a posúdiť stratu v prípade neúspechu. Z výšky dlžnej čiastky sa potom odvíja súdny poplatok, ktorý musí veriteľ zaplatiť vopred, ale pri vydaní platobného rozkazu je uvedené, že tento poplatok musí zaplatiť už žalovaný (dlžník).