Pohľadávky na vymáhanie

Veriteľ môže vymáhať svoje nezaplatené pohľadávky súdnou cestou, alebo si môže vybrať jednu z možných súkromných firiem zaoberajúcich sa touto problematikou. V podstate sa dá povedať, že sa dá vymáhať akákoľvek pohľadávka, a to spôsobom stanoveným alebo nezakázaným v právnom prostredí Slovenskej republiky.

Najčastejšími pohľadávkami, ktoré sa objavujú medzi veriteľom a dlžníkom, sú určite pôžičky, nezaplatené faktúry alebo zmenky. V prípade vymáhania nie je rozhodujúce, či je veriteľom právnická osoba, súkromná osoba alebo štátny podnik. Pozor si treba dať na to, či ide o vzťah upravený občianskoprávnymi normami alebo obchodnoprávnymi normami.

Pohľadávka, ktorú chce veriteľ vymáhať súdnou cestou, musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré sú uložené zákonom. Napríklad, pokiaľ ide o faktúru, musí pri nej byť konkrétne uvedené, o akú službu alebo tovar ide, cena za jednotku a cena celková, ďalej dátum vystavenia a dátum splatnosti. Forma úhrady musí byť tiež na faktúre upravená, napr. bankovým prevodom alebo v hotovosti. Pokiaľ by išlo o zmenku, sú jej náležitosti upravené v zákone. V prípade, že by niektorá z náležitostí chýbala, súd neuzná nárok veriteľa a žalobu zamietne.

V prípade vymáhania pohľadávok nezáleží na výške dlžnej čiastky. V laickej verejnosti koluje dosť omieľaná fáma, že v prípade nízkej čiastky veriteľ nič nepodnikne, pretože sa mu to nevyplatí. Nie je tomu tak. Dlžník by nemal zabúdať na to, že väčšina pohľadávok je úrokovaná zákonnými úrokmi z omeškania, ktoré dlh zvyšujú až do jeho úplného splatenia. Tiež je nutné si uvedomiť, že v prípade skutočnej zrejmosti dlhu súd priznáva nárok žalobcu na úhradu nákladov konania a nákladov spojených s právnym zastúpením, ktoré je potom povinný zaplatiť žalovaný. Dlžník v tomto prípade musí zaplatiť nie len dlh, ktorý vznikol, ale tiež zákonné úroky z omeškania, ďalej súdny poplatok a náklady konania. Môže sa preto stať, že z dlhu, ktorý bol napríklad 30,- EUR, je povinný dlžník zaplatiť čiastku, ktorá je desaťkrát vyššia než pôvodný dlh.

Dôležité je, aby si veriteľ strážil premlčaciu lehotu, pretože potom nie je na zaplatenie takej pohľadávky právny nárok. Veriteľ síce môže všetko dať na súd, ale problém nastane, pokiaľ dlžník vznesie námietku, že nárok na pohľadávku je už premlčaný. Potom súd rozhodne v neprospech žalobcu. Premlčacie lehoty sú rôzne, ale zvyčajne ide o tú všeobecnú, ktorá činí tri roky.